Interview s pani učiteľkou Šturmovou
Ako prvé interview do nášho znovuvzkrieseného časopisu sme na žiadosť viacerých študentov vybrali práve interview s pani učiteľkou Šturmovou, ktorá na našej škole vyučila mnohé generácie mladých ľudí a pre veľa z nich sa stala inšpiráciou a vzorom.
Cesta ku chémii
Ach, ten stres, keď všetci stojíme pred povestnou učebňou 102, počítajúc na koho to dnes vychádza tŕpneme strachom a len si želáme, aby pred tabuľou zrovna dnes nestál nikto z nás. Možno ste si niekedy v týchto momentoch položili otázku, kto sa rozhodne tento predmet študovať a ešte aj učiť? Na čo je to vôbec dobré? Prečo sa učíme všetky tieto nepodstatné veci? Veď to v živote ani nevyužijem! Odpovede na tieto otázky teraz nájdete v nasledujúcich riadkoch, priamo od pani učiteľky Šturmovej.
Jej otec bol riaditeľ školy a zároveň učiteľ matematiky a fyziky. Práve on ju viedol k týmto predmetom najviac. Spolu sa pretekali v tom, kto ako prvý vypočíta zadaný príklad a toto ju viedlo k neustálemu premýšľaniu a hľadaniu odpovedí na rôzne matematické úlohy. Na základnej škole si obľúbila učiteľa, ktorý ju v tomto smere tiež podporoval a pravidelne sa zúčastňovala olympiád z matematiky aj fyziky, ktorá ju v tomto čase zaujímala oveľa viac ako chémia. Na gymnáziu to bola práve fyzikárka, s ktorou si sadli aj ako ľudia a veľakrát sa jej dostalo informácií, ktoré ostatní študenti nemali alebo ich skrátka nezaujímali. V tomto čase sa začala rozširovať aj matematická a fyzikálna literatúra, ktorá jej opäť priniesla nové poznatky z týchto oblastí a naďalej ju nabádala na štúdium týchto predmetov. Avšak po čase táto učiteľka fyziky odišla a nahradil ju fyzikár, ktorý bol hrozný a tak pre ňu fyzika išla viac bokom.
Od začiatku vedela, že chcela byť učiteľkou, keďže obaja jej rodičia boli učitelia a vyrastala v areáli školy. Vďaka tomu mala prístupnú telocvičňu, kde bežne chodievala po škole a s ostatnými deťmi sa tam mohli vyblázniť. Vždy mala vzťah k športu a bol pre ňu dôležitou súčasťou života, takže po skončení gymnázia si vybrala vysokú školu v Bratislave na fakulte prírodných vied, avšak sklamaním bolo, že kombinácia predmetov matematika a telesná, poprípade matematika a nemčina, ktorá jej tiež vždy šla, nebola pre učiteľa možná, takže bolo treba zvoliť inú cestu a jediná, ktorá bola k dispozícii bola kombinácia matematika a chémia. Na výber bola aj matematika a biológia, ale biológiu vždy neznášala, vo fyzike sa po zlej skúsenosti na gymnáziu cítila stratená a deskriptívna geometria absolútne nepripadala do úvahy. Rodičia ju nabádali aj na lekárstvo, ale na to je príliš empatická, neznesie pozerať sa na človeka ako trpí.
Čo ju zaujalo na chémii? Keďže šport bol jej veľkou súčasťou (aj na vysokej škole pokračovala v hraní volejbalu vo vysokoškolskej lige) zaujímala sa o výživu a procesy v ľudskom tele, ktoré ovplyvňujú náš výkon, takže cesta biochémie bola pre ňu ako stvorená. "Chémia je určite ťažká kým sa do nej človek dostane, treba v nej hľadať všetky tie súvislosti."
"Nevraciam sa k tomu, čo bolo. Určite som spravila chyby, ale už to nezmením."
Začiatky učiteľstva
Po skončení vysokej školy dostala hneď ako prvú ponuku v jednej dedinke na Orave. "Bolo to hrozné. Sľubovali mi, že budem tretí najdôležitejší človek v dedine, ale ani to ma nelákalo, naviac to bola základná škola, na ktorej som nechcela učiť."
V Bratislave takisto učiť nechcela, takže Banská Bystrica jej vyhovovala najviac, keďže je pôvodne z Bánoviec nad Bebravou a tak dostala miesto na našej škole. Zo začiatku bola len "lietajúci učiteľ", čo znamená, že doobedie mala zvyčajne voľné, poobede doučovala športovcov a chodievala s nimi na sústredenia. Často tak strávila celú zimu lyžovaním v Tatrách so študentami. Takto fungovala na našej škole rok, avšak potom musela pani Zvarová odísť na materskú a pani Šturmovej bolo ponúknuté jej miesto.
Jej robota ako učiteľ ju napĺňa. Boli momenty kedy chcela odísť zo školstva, ale vždy zostala. Sú isté situácie, kedy aj tieto možnosti človeku prebehnú hlavou, ale napriek tomu ju táto práca baví. "Je to určite aj situáciou v spoločnosti, ale ak raz odídem, nevrátim sa."
"Naučila som sa vážiť si samú seba, naučila som sa povedať nie."
Osobný život
A čo taký učiteľ môže robiť vo svojom voľnom čase? Nuž, naozaj to je pestré. Miluje čítať a hlavne už spomínaný šport. Jej zdroj energie je behanie, plávanie, bežky, turistika (najvyššie kde bola bolo 2720 m.n.m.) a aj lyžovanie . "Ak mám večer pocit, že som nič nerobila idem sa prejsť." Z literatúry ju bavia najmä životopisy a cestopisy, vedecko-fantastickú literatúru naopak až tak nemusí.
Má dve vnúčatá, s ktorými často trávi čas a snaží sa ich viesť k športu a zdravému životnému štýlu. Aj v tomto jej chémia veľmi pomáha v každodennom živote. "Nie som zástanca diét. Určite som aj ja zo začiatku ako mladá robila veľa chýb čo sa týka stravy, ako napríklad šunka medzi dvoma krajmi syra namiesto chleba, ale neskôr som zistila a naučila sa, ako to robiť správne. Určite si viac všímam zloženia potravín po chemickej stránke." Najhoršie bolo to, že v tej dobe nebol taký prístup informácii ako teraz. Po Nežnej revolúcii bol prísun informácii väčší a mohla sa o túto tému viac zajímať a naučiť sa viac vecí.
Čo naopak určite nedokáže zniesť? "Nemám rada žiadne ohováranie, intrigy a klebety. Takisto nedokážem zniesť podvody a klamstvá.”
"Neviem žiť tak, že "uvidím čo bude" "
Sú študenti teraz horší ako kedysi?
"Určite si nemyslím, že sú horší, avšak mnohým chýba cieľ, ak sa aj chcú venovať športu mali by si okolo toho aj niečo naštudovať, nie len to čo im povie tréner. Aj k športu patrí chémia. Jasné, nie každý musí byť matematik alebo chemik, ale aspoň také veci ako správna výživa alebo finančná gramotnosť sú dôležité."
"Sú iní a majú iné hodnoty, ale to je normálne, aj my sme boli iní, doba si to vyžaduje. Avšak mnohým takisto chýba aj sebadisciplína."
"Matematiku a chémiu je určite v živote potreba poznať, základy by človek mal mať."
"Snažím sa nesúdiť a rešpektovať ľudí takých, akí sú."
A čo by poradila nám mladým a budúcim chemikom či matikárom?
"Ste mladí, máte život pred sebou. Choďte si za svojím cieľom, budú tam prekážky, ale netreba sa vzdávať. Treba nájsť silu, treba nájsť niečo, čo vám dobije baterky."
Za poskytnutie rozhovoru ďakuje pani učiteľke Šturmovej tím časopisu Strednej Športovej školy.
Zhovárala sa Simona Horváthová