Správny človek, nesprávny čas

Ella sa s pocitom viny rozhodla. Odíde z mesta, čo najďalej od neho.

Andrej mal všetko perfektne naplánované. Mali sa stretnúť v kaviarni, ktorú tak milovala. Najviac ju oslovilo útulné prostredie, ktoré v nej vyvolávalo pocit domova. Aj keď k nej doliehali zvuky vlakov z neďalekej stanice, Elle to nevadilo. Andrej nebol veľký poet ale v rukách zvieral niečo, čo by mnohí nazvali básňou. Čím dlhšie čakal, tým bol nervóznejší. Ella vošla do kaviarne a sadla si oproti nemu. "Andrej, som rada, že sme sa stretli, už dlho ti chcem niečo povedať," začala a jemu poskočilo srdce.

"Nechcela som ti to vravieť, kým to nebude isté ale... podala som si prihlášku na moju vysnívanú výšku v Prahe a oni ma prijali! Taká som šťastná, ale chcela som sa ťa spýtať..." Andrej zmeravel. Nervozita ho opustila a nahradil ju hnev.

"Ty si to predo mnou tajila? Celý tento čas? Kedy si mi chcela povedať, že odchádzaš do Prahy?"

"Čo to...? Nie, ja som to s tebou chcela prebrať, či mám ísť alebo–"

"Ella, rob si čo chceš. Je mi jedno či tam pôjdeš alebo nie," povedal s ľahostajnosťou v hlase. Tieto slová nemyslel vážne a keď Ella odišla bez slova, so slzami v očiach, uvedomil si, ako veľmi jej ublížil.

Pršalo a Andrej sa náhlil k Ellinmu bytu. Musel sa jej ospravedlniť. Musel jej povedať pravdu. S kyticou v rukách dobehol pred jej dvere, nervózne sa nadýchol, zazvonil a čakal. Zazvonil ešte raz, ešte raz… Zahľadel sa na kvety vo svojich rukách a dážď mu stekal po tvári.

Ella s kufrom v jednej ruke a dáždnikom v druhej bežala na stanicu. Vlak jej mal ísť o desať minút a ona narýchlo nezohnala taxík. Keď dobehla na nástupište, vlak jej ušiel pred očami. Ďalší spoj šiel až o dve hodiny. Čo iné jej ostávalo ako si spríjemniť čakanie, vošla do svojej obľúbenej kaviarne a objednala si čaj. Snažila sa nemyslieť na Andreja. Nešlo to. Sedela na mieste, kde sa včera pohádali. Všimla si zdrap papiera ležiaci na zemi. Písmo, ktorým bol napísaný, jej pripomínalo Andrejove. Začítala sa, pocítila však sklamanie. Bol to len nákupný zoznam. Vypila teraz už studený čaj a každou minútou si bola istejšia svojím odchodom. Keď prišiel vlak, neváhala. Zvierajúc v ruke kufor doň nastúpila, netušiac, že Andrejová báseň stále leží v kaviarni.

Anonym #1